skende

marek sarvas

Tento všestranný učenec, objaviteľ diferenciálneho a integrálneho počtu, veľmi citlivo chápal súlad medzi obsahom a formou pre matematický zápis i jeho symboliku. Meno Gottfried W. Leibnitz patrí medzi tvorcov pojmov a znakov v matematike.

O svojom diele Leibnitz povedal: Usiloval som sa písať tak, aby študujúci mohol vždy vidieť vnútorný základ študovaného predmetu, aby mohol nájsť a pochopiť zdroj objavu, a teda do všetkého vniknúť tak, ako keby to vymyslel sám. Vyštudoval matematiku, filozofiu aj právo. Pôsobil ako diplomat, dvorný radca i knihovník.
Debatoval a písal si s významnými osobnosťami vedy a politiky vtedajšieho sveta. Zaoberal sa aj históriou, lingvistikou, geológiou a teológiou. Písal filozofické i právne úvahy. Získal povesť univerzálneho génia.

Počítací stroj

Jeho prvé matematické dielo je Kombinatorické umenie (1666). Je nedôstojné pre nadaného človeka, aby ako otrok strácal hodiny života pri výpočtoch, ktoré je určite možné zveriť ľubovoľnej osobe, ak by pre to použila stroj. Leibnitz zostavil stroj, ktorý nielen sčitoval a odčitoval, ale aj násobil a delil. V roku 1643 (!) ho predviedol v Paríži. Neskôr ho zdokonalil a dalo sa na ňom umocňovať a hľadať aj druhú a tretiu odmocninu. Stal sa predchodcom počítačovej éry ľudstva.

Presvedčený o nekonečne

Bol fascinovaný myšlienkou vytvoriť univerzálny jazyk, všeobecný myšlienkový algoritmus, ktorým by získaval správnu odpoveď na každú otázku. Všímal si funkčné závislosti a systematicky sa zamýšľal nad vlastnosťami matematických funkcií. Odhalil, že je možné vyjadriť konečné ako nekonečný súčet nekonečne malých veličín. Som natoľko pre nekonečno, že namiesto, aby som pripustil, že sa ho príroda desí, ako sa bežne hovorí, som presvedčený, že ho má v obľube, aby lepšie zdôraznila dokonalosti svojho tvorcu. V rokoch 1673 až 1676 objavil diferenciálny a integrálny počet. Výsledky publikoval o niekoľko rokov neskôr v diele Nová metóda o najväčších a najmenších veličinách (1684) a v ďalšej práci O skrytej geometrii a analýze nedeliteľných a nekonečných veličín (1686).

Intelektuálna poznateľnosť

Hľadal pravdu faktov i pravdu rozumu. Veril v intelektuálnu poznateľnosť celej skutočnosti. Pohyb a vývoj považoval za podstatnú charakteristiku sveta, v ktorom žijeme. Naznačil myšlienkovú cestu k dialektike. Leibnitz dal podnet na vytvorenie akadémií vied v Prusku i v Rusku. V roku 1700 sa stal prvým predsedom Akadémie vied v Berlíne. Tí, ktorí sa radi zaoberajú detailmi vedy, opovrhujú abstrakciou a všeobecným výskumom. Tí, ktorí prehlbujú princípy, zriedka vniknú do jednotlivostí. Ja si vážim rovnako obidva prístupy, lebo som zistil, že analýza princípov slúži na vyjadrenie detailov.

zdroj: www.quark.sk

 

created by: Marek Sarvas