skende

marek sarvas

Tento článok je určený pre ľudí bez IT znalostí, aby pochopili čo je to vlastne OSS. V článku budem hovoriť aj o téme licencií a autorských práv pri OSS to bude zaujímavá téma aj pre ITčkárov.

O tejto téme je myslím dosť kvalitný článok z českej Wikipédie https://cs.wikipedia.org/wiki/Otev%C5%99en%C3%BD_software

K tomuto článku by som len niečo doplnil, hlavne pre ľudí, ktorí nie sú informatici, že čo je to vlastne OSS. Ak si človek stiahne bežný program pre Windows, ktorý chce nainštalovať, z tohto stiahnutého súboru nie je možné zistiť jeho zdrojový kód, a nie je možné zistiť na akom princípe daný program funguje a nie je ho možné upravovať a odstraňovať na ňom chyby či nedostatky. Zdrojový kód pozná iba samotný tvorca programu. Avšak ak je program Open Source, na internete je možné nájsť aj jeho zdrojový kód, (a tiež do úplných detailov pochopiť ako daný program funguje a iní ľudia môžu daný program vylepšiť, upraviť).

Aplikácie/programy pre Linux je možné vytvoriť aj iné ako open source, hoci väčšinou sú open source.

Najväčší mýtus o Open Source softvéri (OSS) 

Najväčší mýtus o OSS je to, že tento pojem zahŕňa licenciu. Tento pojem je čisto programátorsky a informatický, ale nie právnicky a preto nemôže určovať licenciu. Hoci treba priznať, že drvivá väčšina OSS má najliberálnejšiu možnú licenciu, teda daný softvér je za všetkých okolností zdarma a je ho možné legálne upravovať a upravený ďalej šíriť. OSS neznamená, že je to automaticky zadarmo a že je možné kód upravovať a ďalej šíriť, ako to môžeme čítať na mnohých stránkach, ktorý tento pojem definujú.

Právnické hľadisko a licencia pri Open Source softvéri

Nie som síce právnik, ale veľa času som venoval študovaním zákonov a práva okolo autorských práv a licencie, takže viem sa k tomu vyjadriť.

Vlastník autorských práv, to jest tvorca, vývojár, programátor, firma, môže určiť svojmu dielu, ktoré je open source, licenciu prakticky akú len chce, môže ľubovoľne určiť či je dovolené zdrojový kód upravovať a za akých podmienok, za akých podmienok je ho možné šíriť. OSS môže byť aj plne komerčný ako pri mnoho Windowsových programoch, teda ak niekto danú aplikáciu/program (= dielo) používa bez predchádzajúceho zakúpenia, bude to ilegálne.

Akým spôsobom môže programátor svojmu dielu určiť licenciu?

Je to veľmi jednoduché, žiadne behanie po nejakých úradoch nie je potrebné. Autor OSS si určí sám formu licencie (to jest za akých podmienok môže byť dielo šírené a upravované) na svojej stránke. Takto určená forma licencie je samozrejme aj v plnom rozsahu platná a právne vymáhateľná. Autori OSS zverejňujú svoje diela zväčša na https://github.com/, takže je možné uviesť v informáciach o „diele“ aj formu licencie. Možno sa to dá uviesť aj v nejakých nastaveniach akú licenciu si autor praje.

Najznámejšie využitie produktov OSS

OSS je operačný systém Linux, operačný systém Android ktorý beží na drvivej väčšine mobilných telefónoch a tabletoch okrem firmy Apple.

Firma Google je tiež silných zástancom OSS, jej dielom je Android a prehliadač Google Chrome, ktorý je tiež OSS. Zvuk na Youtube je tiež OSS, nakoľko je vo .webm kontajneri vo formáte používa .ogg (Vorbis)

Výhody OSS

Napríklad: To že je Android open source, a má zároveň liberálnu licenciu, veľmi silne núti firmu Google, udržiavať Android v maximálnej kvalite a čo najviac intenzívne ho vylepšovať, aby ich nepredbehol nejaký konkurent a nestal sa jeho modifikovaný operačný systém viac populárny. Sú tam silné tlaky pre kvalitu.

Podobný princíp samozrejme platí aj pre spoločnosti, ktoré vyvíjajú populárne distribúcie Linuxu ako napr. Ubuntu alebo Fedora.

Špionáž versus Open Source

Pri operačnom systéme ktorý nie je Open Source nikto nemôže dokázať, že nemá zadné vrátka pre tajnú službu. Obava nie je úplne zbytočná pretože nie je to len konšpiračná teória, natoľko tieto veci dokázal Edward Snowden. Takto spravodajská služba bez nášho vedomia môže sledovať náš počítač alebo mobil, zberať dáta čo píšeme, čo si prezeráme. Nikto nemôže dokázať že spoločnosť Microsoft (ktorá je tvorcom Windowsu) alebo spoločnosť Apple nemajú zadné vrátka.

Open Source operačné systémy ako napr. Linux, nikdy nemôžu vytvoriť zadné vrátka, nakoľko by to bolo verejnosťou dosť ľahko a rýchlo odhalené a bola by to veľká aféra. Túto garanciu však nemôžeme mať pri Androide nakoľko niektoré drobné časti operačného systému, ktorých tvorcami sú externé firmy s licenčných dôvodov nemôžu byť open source: tam by pravdepodobne priestor na zadné vrátka boli. Tiež výrobcova mobilných telefónov licenčne majú dovolené si zdrojový kód Androidu slobodne upravovať a tak si môžu vytvoriť zadné vrátka sami a tiež nemusí byť všetko otvorený kód.

Dbať na ochranu súkromia nie je zlý nápad.

Open Source alternatíva k Windowsu existuje

Windows 10 je extrémne neúspešný projekt na ktorý každý len nadáva. Toto video ITčkára je tiež inšpiratívne. https://www.youtube.com/watch?v=kk7hBo9Y6aI

Aféry narušovania súkromia a zaznamenávnia hlasu bez vedomia užívateľa vyvolali tie najväčšie kontroverzie.

Riešenie je samozrejme podľa možnosti používať Linux alebo spustiť windowsový program vo Wine. Ak ale na daný program neexistuje alternatíva pre Linux alebo daný program nebude funkčný vo Wine, potom je výborná alternatíva emulátor / virtualizácia Windowsu ako je napr. VirtualBox. VirtualBox je Open Source a nemá so spoločnosťou Microsoft nič spoločné. Vytvorený bol na princípe reverzného inžinierstva.

VirtualBox zadné vrátka mať nebude, nakoľko je OSS.

Používaním VirtualBoxu sa zbavíme nepríjemných nevýhod Windowsu.

VirtualBox je pre nekomerčné použitie zadarmo. Naproti tomu cena Windowsu je vysoká, môže predstavovať aj 1/3 celkovej ceny počítača.

********************** Dodatočné informácie **********************

GNU General Public License

S open source softvérom sa najčastejšie spája liberálna licencia GPL. Samozrejme tvorca/vývojár open source softvéru nie je povinný určiť svojmu dielu túto licenciu a môže si určiť licenciu vlastnú akú si praje.

Oficiálnu definíciu GPL si je možné nájsť na stránke www.gnu.org, dobré je si pozrieť aj informácie vo Wikipédii https://cs.wikipedia.org/wiki/GNU_General_Public_License

GPL má 3 verzie, v rámci svojho historického vývoja. Je to niečo ako obrazne povedané novela zákonov, ide o zdokonaľovanie licencie, aby bola ideálna a čo najviac výhodná pre všetky strany, napr. aby nikoho zbytočne neobmedzovala, či už užívateľa alebo vývojára.

Ak vývojár chce, môže aj v súčastnosti dať svojmu dielu staršiu GPL licenciu.

zdroj: linuxos,sk

 

created by: Marek Sarvas